Rusínština: nářečí, areál, kodifikace (série přednášek)

SÉRIE PŘEDNÁŠEK:
– Rusínsky jazyk na Slovensku 22 rokov po kodifikácii
– Rusínsky jazyk 1992 – 2015: Dosiahnuté výsledky a nové úlohy
– Rusínsky jazyk na pomedzí východo- a západoslovanského jazykového areálu
– Karpatské rusínske nárečia

***
RUSÍNSKY JAZYK NA SLOVENSKU 22 ROKOV PO KODIFIKÁCII
doc. Anna Plišková (Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, Prešovská univerzita)

pondělí 9. dubna, 12:30–14:00, hlavní budova FF UK, č. 458

Anotácia: Rusínsky jazyk bol v Slovenskej republike kodifikovaný v roku 1995 na báze dvoch najrozsiahlejších dialektov: východozemplínskeho a západozemplínskeho. Ide o jeden z najmladších slovanských jazykov, napriek tomu jeho história je stará niekoľko storočí a je známa mnohými zápasmi o najvhodnejšiu formu spisovného jazyka pre karpatských Rusínov žijúcich v celej oblasti historickej Karpatskej Rusi. Riešenie rusínskej jazykovej otázky vždy bolo spojené s riešením otázky národnej identity: patria Rusíni k (veľko)ruskej, ukrajinskej, alebo sú samostatnou slovanskou národnosťou? Tieto otázky mohli byť vyriešené až po Novembri 1989, t. j. v nových spoločensko-politických podmienkach, kedy kodifikácia jazyka Rusínov sa stala prirodzeným následkom slobodného vyriešenia otázky ich národnej identity. Kodifikácia zároveň bola základným predpokladom pre zavedenie jazyka do jednotlivých sfér spoločenského života: literárnej, mediálnej, konfesionálnej, scénicko-divadelnej, školskej a úradnej.

***
RUSÍNSKY JAZYK 1992 – 2015: DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A NOVÉ ÚLOHY
doc. Anna Plišková (Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, Prešovská univerzita)

úterý 10. dubna, 10:00–11:30, Slovanský ústav AV ČR (Valentinská), 3. p., zasedací místnost

Anotácia: V prednáške sa zameriame na metodologické otázky konštituovania spisovného jazyka karpatských Rusínov po roku 1989 nastolené na doteraz štyroch jazykových kongresoch (1992, 1999, 2007, 2015), predstavíme vytýčené úlohy a dosiahnuté výsledky v procese kodifikácie a rozvoja rusínskeho spisovného jazyka na regionálnej úrovni (Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Srbsko-Vojvodina), ako aj úlohy nadregionálneho charakteru spojené s formovaním tzv. celorusínskej normy.

***
RUSÍNSKY JAZYK NA POMEDZÍ VÝCHODO- A ZÁPADOSLOVANSKÉHO JAZYKOVÉHO AREÁLU
dr. Kvetoslava Koporová (Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, Prešovská univerzita)

středa 11. dubna, 12:30–14:00, hlavní budova FF UK, č. 10

Anotácia: Minorita Rusínov severovýchodného Slovenska žije v hraničnej oblasti Slovenskej republiky s Ukrajinou a Poľskom. Rusínsky jazyk sa teda nachádza medzi dvoma slovanskými jazykovými areálmi – východným (so susediacim jazykom ukrajinským) a západným (susediace jazyky: slovenský a poľský). Toto susedstvo slovanských jazykov má svoj odraz aj v charakteristike rusínskeho jazyka, ktorý lingvisti zaradili k skupine východných slovanských jazykov, no s niektorými znakmi západného jazykového areálu, čo nastalo vplyvom slovenského jazyka (hlavne východoslovenských nárečí) a poľského jazyka (predovšetkým v postavení akcentu v západnej skupine rusínskych nárečí). Keďže bázou pre kodifikáciu rusínskeho spisovného jazyka bola východná skupina rusínskych nárečí, pre ktorú je charakteristický akcent voľný a pohyblivý (tak, ako je to v susediacom ukrajinskom jazyku), vplyv poľského jazyka na normatívnu podobu rusínskeho jazyka nie je natoľko výrazný. Predstavíme rusínsky jazyk v podobnostiach a odlišnostiach od ukrajinského (ako najbližšieho zo skupiny východných slovanských jazykov, ktorý Rusíni v minulosti neprijali za svoj materinský jazyk) a od slovenského jazyka (ako najbližšieho zo skupiny západných slovanských jazykov), pričom blízkosť slovenského jazyka je umocnená aj spoločným štátom Slovákov a Rusínov, ako jednej z národnosti, žijúcej v Slovenskej republike.

***
KARPATSKÉ RUSÍNSKE NÁREČIA
doc. Anna Plišková (Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, Prešovská univerzita)

středa 11. dubna, 14:10–15:40, hlavní budova FF UK č. 458

Anotácia: Pod pojem karpatské rusínske nárečia zahŕňame dialekty Rusínov žijúcich na severovýchodnom Slovensku, v juhovýchodnom Poľsku, na Zakarpatskej Ukrajine a v časti rumunského Maramorošu, t. j. v okolí Sihote a v údolí riek Vyšavy a Ruskovy. Doposiaľ sa v odbornej literatúre na označenie týchto nárečí najčastejšie používal prívlastok ukrajinské, čím sa mala vyjadriť ich príslušnosť k ukrajinskému jazykovému areálu. Jednou z príčin nárečovej diferenciácie jazyka Rusínov bola skutočnosť, že rusínske etnikum uvedeného regiónu nikdy nebolo súčasťou jediného a jednotného politicko-administratívneho útvaru, resp. nevytváralo jeho dominantný etnicko-jazykový základ. Ďalšími príčinami nárečového štiepenia boli vnútorná migrácia rusínskeho obyvateľstva, nekompaktné osídlenie územia kontaktujúceho so západoslovanským a neslovanským obyvateľstvom, ako aj geografický charakter krajiny obývanej Rusínmi, t. j. takmer výlučne hornatý alebo horský terén. V prednáške sa zameriame na klasifikáciu karpatských rusínskych nárečí a na charakteristiku východných a západných karpatských rusínskych nárečí najmä v rovine fonológie, morfológie, sčasti syntaxe a lexiky.

Podrobnosti události

Začátek události
9. 4. 2018 12:30
Konec události
11. 4. 2018 15:45
Místo konání
nám. Jana Palacha 2, Praha 1 (FF UK, hlavní budova)
Organizátor
Marián Sloboda
Typ události
Konference a přednášky